Život v karanténe
Ahojte milí priatelia,
aspoň touto blogovou cestou sa k Vám „prihováram“ v časoch náročných, koronavírusových. Ja viem, je to všade. V rádiu, v telke, v novinách, v telefonátoch s blízkymi, na prechádzkach s rodinou…jednoducho všade. Ale myslím si, že nie je zlé sa o tom rozprávať. Myslím, že takejto situácii nečelíme každé desať storočie.
Rozprávaním a zdieľaním svojho života s druhými si to uľahčujeme a spríjemňujeme. Aj z tohto dôvodu som sa rozhodla priblížiť Vám moje pandemické obdobie (akože hrozne to znie…). Mne sa uľaví a Vám snáď čítanie tohto článku príjemne vyplní čas a uvedomíte si, že v tomto zlom počasí skutočne nie ste sami a že „ve dvou se to lépe táhne“.
Už ani netuším koľký v poradí deň všetkých tých vládnych opatrení je. Prestala som to rátať. Dokonca aj ja, človek puntičkársky, tzv. MONK čo som si spočiatku musela zaviesť denný harmonogram, v ktorom bolo kedy, ako, kde a čo urobím. Nuž po pár dňoch som to nechala tak a navykla som si na každodenný režim, ktorý sa naštartuje automaticky. Určite Vás nebudem v tomto článku bombardovať popisom mojej každej jednej hodiny v priebehu dňu, ale zameriam sa na momenty, kedy sa venujem svojmu telu a mysli, a teda kedy cvičím. Pardon, kedy cvičíme, pretože nikdy necvičím sama. Buď cvičím s Rebekou live ako mnohí z Vás, resp. síce sama v izbe, ale pred očami mám stále Vás, osvetlených tým čarovným modrým svetlom.
Je jednoduché fungovať každý všedný deň od skorého rána v práci, v ktorej sa buď fyzicky alebo psychicky unavíte, aj v dôsledku čoho sa neskutočne tešíte na tú jednu alebo dve hodinky strávené v obľúbených priestoroch Addiction clubu s obľúbenými ľuďmi. Neviem ako Vy, ale píšem za seba. To cvičenie, či už BODYPUMP, CXWORX, KICKBOX, TONE alebo KRUHÁČ bolo svetlo môjho dňa, kde som sa skutočne cítila byť doma. Doslova a do písmena. Kde som vypla hlavu a moje telo si to naplno vychutnalo. Avšak zrazu všetko zastalo a vyplo sa. Dvere sa zavreli a my sme ostali doma. Až v tomto bode prišla skutočná výzva, či vstanem z tej postele, gauča a od toho počítača a telky a vytiahnem nejakú podložku, vezmem fľaše (myslím na cvičenie, oslávime to až potom :D) a zamakám si. Je príliš jednoduché prepadnúť do momentu, keď z toho nič nerobenia sa mi už vôbec, ale že vôôôbec nič nechce, ani to nič. Pritom stačí tak málo. Prekonať sa, začať a ide to samo. Už teraz, keď to píšem, cítim ako sa mi postupne uvoľňujú endorfíny a po hodinke cvičenia som novým človekom.
Určite väčšina z Vás, ktorí práve čítate tento článok ste stálymi, resp. dlhodobými klientmi Addiction clubu. Ja som ním od 18.07.2019, kedy som sa prvý raz odhodlala ísť si zacvičiť. Áno, necelý rok najprv medzi Vami a neskôr pred Vami cvičím a užívam si to naplno. Ide o relatívne krátku dobu, ale moja závislosť (v dobrom slova zmysle) vystrelila do enormných výšok. A viete čo je podľa mňa skutočná podstata toho, aby sme cvičili doma a využívali všetky možnosti, ktoré nám Addiction club dáva? Nemyslím si, že je dôležité, či máme jednu alebo šesť tehličiek na bruchu. Či zdvihnem na triceps päť kilový alebo kilový kotúč. Samozrejme, aj to sú dôležité faktory, neodhliadnuc od budovania lepšieho a zdravšieho ja. Podstata cvičení doma spočíva podľa môjho názoru vo Vašej neoblomnej VYTRVALOSTI. Predstavte si, že ste chodili pravidelne niekoľkokrát do týždňa cvičiť. Merali ste čas, cestu, energiu, peniaze a kopec ďalších vecí šlo nabok. A prečo? Lebo ste boli vytrvalí a mali ste chtíč urobiť niečo pre seba. Mali ste vôľu ukradnúť si z celého dňa kúsok jedine pre seba. Už ste si to predstavili? A teda? Koľko hodín ste odmakali? Koľko svaloviek ste prekonali? Aké výsledky ste uvideli? A teraz si predstavte, že ak z tohto režimu vypadnete na týždne a zrejme už aj mesiace, ako sa budete cítiť, keď prídete na prvú hodinu po tejto celospoločenskej kríze? Hlavami sa Vám budú honiť myšlienky, že všetko je fuč a môžete začať odznova a budete ľutovať, že ste to nevydržali, že sme to všetci spolu nevydržali.
Verím, že ten super deň D, kedy sa opäť uvidíme na recepcii alebo v hale sa isto iste blíži. Kedy presne to bude netuší nikto z nás, ale raz ten deň príde a tým vyššie spomínaným pocitom sa vieme veľmi jednoducho vyhnúť. Ako? Tak, že pokiaľ nie je nočný kľud tak po dočítaní tohto článku vstaneš a ak si dnes ešte necvičil, dáš si poriadne do tela. Ak sa skutočne odhodláš, tak mi daj vedieť a mňa zahreje pri srdci, že tento článok bol pre niekoho užitočný.
A tí, ktorí ste vždy s nami, tak ako my sme s Vami odkážem jedine, že ste skvelí tím a spoločne sa z domu precvičíme do Addiction clubu, v ktorom zapneme svetlá, vypeckujeme hudbu a na záver si povieme „veľký potlesk pre Vás!“
S láskou a výdržou, Vaša Janka. Držme sa!
